Je vysokoškolské vzdelanie u nás kvalitné?

Autor: Magdaléna Marhefková | 27.3.2015 o 14:25 | (upravené 27.3.2015 o 17:09) Karma článku: 6,94 | Prečítané:  2301x

Nič nie je len biele alebo len čierne. Všetko má svoje pre a proti. Zo študentských čias našich rodičov sa výber vysokej školy posudzoval podľa strednej školy, ktorú absolvovali. Väčšinou pokračovali v ďalšom štúdiu úspešní študenti gymnázií. V súčasnosti nepotrebujete mať ,,odchodené" 4-ročné (resp. 8-ročné) gymnázium, aby ste mali vysokoškolské vzdelanie. Podmienky na úspešné prijatie sú na niektorých školách benevolentnejšie, ale prinesie to aj očakávané plodné ovocie?

Zvyšuje sa počet mladých absolventov vysokých škôl, ktorí sa  po svojom ukončení ocitnú na obávanom úrade práce. Pravdepodobne je to vyštudovaným odborom.,,Učiteľka v materskej škole? Nie, radšej študuj zubné lekárstvo. V budúcnosti budeš finančne zabezpečená." Súhlasím, že v súčasnej dobe sa výborne darí prírodným vedám, technickým odborom či  medicíne. Medzi menej ohodnotené odbory sa zaraďujú humanitné a spoločenské vedy. Faktom však je, že čím náročnejšiu vysokú školu si zvolíte, otvorí sa pred vami širší rozsah možností ako byť úspešný, ale hlavne zamestnaný. Absolvent lekárskej fakulty má oveľa vyššie šance uspieť ako napríklad absolvent sociálnej práce. Avšak nemali by sme zabúdať na to, že nie každý  z nás má predpoklady študovať technické smery či medicínu. Nebudeme študovať odbor, o ktorý nemáme záujem len preto, že je výhodný z finančného hľadiska. Naše zamestnanie by nás malo aj obohacovať, prinášať nám spokojnosť a potešenie z vykonanej práce.

 Nerada sa kriticky k staviam k situáciám, ktoré som na vlastnej koži nezažila. Z pochopiteľných dôvodov. Zatiaľ nemám ukončený ani najnižší stupeň vysokoškolského štúdia. Okrem toho som nemala možnosť študovať na odlišných školách súčasne. Ale všeobecne uznávam, že kvalita, resp. nekvalita vysokých škôl záleží hlavne od študentov, teda od nás. Len od nás záleží či budeme v živote úspešní a koľko snahy do štúdia vložíme. Predpokladám, že každá vysoká škola dokáže človeka nasmerovať správnou cestou k osobnému rozvoju svojej osobnosti - socializácia, nadobudnutie skúseností, rozširovanie vedomostí, zdokonalenie v cudzích jazykoch, kreativite či v racionálnom uvažovaní.

Populárnym a zároveň ohrozujúcim faktorom ovplyvňujúci školský systém sa stáva fenomén nazývaný ,,odliv mozgov". Tento problém dokáže oslabiť ekonomiku Slovenska odchodom mladých vzdelaných a šikovných ľudí za prácou do zahraničia. Naše školy by mohli viac spolupracovať so zahraničím, nadväzovať nové kontakty, rozširovať svoje obzory. Odliv mozgov sa predsa vzťahuje aj na študentov lepšie hodnotených fakúlt, takže nie vždy ide len o vyštudovaný odbor.

Ako som v úvode naznačila, je zložité posudzovať problematiku len z kladného alebo záporného uhla pohľadu. Chcem tým povedať, že každý, kto má záujem študovať aj po ukončení strednej školy, mal by si zvoliť štúdium   z takej oblasti, na ktoré má predpoklady a v ktorej si dostatočne dôveruje. Bez ohľadu na to, aké odozvy a úspešnosť uplatnenia na trhu práce má daná vysoká škola (univerzita).

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?